Pán Anton Anderle, teda pre mňa ujo Tóno, bol kamarátom a kolegom môjho otca. Keď bolo Mikuláša alebo MDD, hrával nám, deťom svojich kolegov v práci, bábkové divadlo. Vždy som sa tešila na bláznivé tance Jančiho Papriky a na Gašparka. Každá hra končievala záverečným číslom Gašparka a jeho koníka Miša. Gašparko s koníkom vbehol na scénu, chcel naň nasadnúť, no neposlušný Mišo sa točil, uskakoval a krútil hlavou. Keď sa konečne podarilo Gašparkovi vyskočiť do sedla, vysadol opačne. „Mišo, Mišo, kde máš hlavu! Ukradli Mišovi hlavu, volajte políciu, políciu volajte!“ kričal vystrašene a my sme sa váľali od smiechu.
Práve túto veselú scénku zobrazuje aj moje dielo. Je zároveň poctou vynikajúcemu bábkarovi, veselému človeku, ktorý vedel svojim kumštom rozosmiať malých aj veľkých.
Príbeh ľudového bábkového divadla Antona Anderleho
Ak si chceš prečítať o známej radvanskej bábkarskej rodine Anderlovcov, odporúčam knihu od ich priateľa a hudobníka Juraja Hamara.
Materiál
Pozinkovaný drôt, počiernený drôt, medený lakovaný (červený, hnedý a mosadzný), včelársky drôt, kovová zlatistá rolnička, čierne patentné gombíky, sklenené zlatisté koráliky
Technika
Slučkový výplet, oblečenie Gašparka je háčkované z tenkých lakovaných drôtov.
Prečo práve táto scénka?
Dielo zobrazuje záver divadelného predstavenia Bábkového divadla pána Antona Anderleho z Banskej Bystrice. Je to typická dohra (šlusnumer), záverečná humorná scénka Gašparka a jeho neposlušného koníka, po ktorej sa Gašparko ukloní a rozlúči sa so všetkými divákmi v hľadisku.
Koníka som vytvorila podľa fotografií bábky na internetovej stránke Fondu tradičnej ľudovej kultúry (Fond TĽK). Bábka pochádza od neznámeho autora a je z kolekcie bábok Antona Anderleho (1944 – 2008). Gašparka som si naštudovala vďaka záznamu predstavenia Tradičného bábkového divadla Antona Anderleho s názvom „Don Šajn alebo Nezdarný syn“. Záznam je tak isto uverejnený na stránkach Fondu TĽK. Podľa scénok s koníkom som si vytvorila jeho nákresy, odhadla som približne jeho veľkosť a oblečenie. Gašparkove telíčko je tvorené konštrukciou z pozinkovaného drôtu, ktorá je vyplnená slučkovým ornamentom. Všetko oblečenie aj vlasy a bradu som vytvorila háčkovaním z lakovaných drôtov. Na dotvorenie som použila rolničku na čapicu a koráliky na ozdobný pás.
Ako vznikala veselá dvojica? Tu je pár fotografií:
Drôtená dvojica bola do konca leta súčasťou výstavy OZ Galéria drôtu v Primaciálnom paláci. Na jeseň doklusala do Budatína, kde ju môžete vidieť na výstave „Humor – korenie života“ do konca novembra 2026.
