História

Výbava drotára

Typickým znakom drotára bola krošňa, lebo náradie aj materiál si každý drotár nosil so sebou na chrbte. Tieto obmedzené možnosti pri vandrovaní za prácou viedli k vzniku jednoduchých a zároveň účelných výrobných postupov a techník pre prácu s drôtom a plechom. Drotári si pri týchto postupoch vystačili s malou paletou nástrojov, ktorých základ tvorili štikacie kliešte, ploché a okrúhle kliešte, šidlo, kladivo, nákovka, nožnice na plech, pilník, pomôcky na letovanie aj vlastnoručne vyrobené pomôcky na navíjanie drôtu, jeho vyrovnávanie, tvorbu špirál a podobne.

Výrobky

Drôt aj plech boli lacný a dostupný materiál, ktorý poskytoval široké možnosti využitia. Najznámejším a asi najpredávanejším výrobkom boli pasce na myši.

Okrem nich ponúkali úžitkové predmety ako náčinie do kuchyne, vešiaky, podložky pod hrnce a žehličky, koše na zemiaky, vajíčka a misky na ovocie. Neskôr vzniknuté dielne a manufaktúry produkovali výrobky aj pre hostince, hotely a reštaurácie, krajčírske dielne, trafiky, pre vojsko aj nemocnice.

Vandrovka

Vďaka vtedajším možnostiam cestovania a zlepšeniu podmienok na podnikanie a tiež vznikom istej konkurencie sa drotárstvo ako vandrovné zamestnanie rozšírilo do celej Európy a neskôr prekročilo aj jej hranice. Literatúra uvádza, že koncom 19. storočia odchádzalo ročne 10 000 mužov – drotárov – za robotou do sveta. Okrem Uhorska sa slovenskí drotári dostali do Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, Poľska, do krajín bývalej Juhoslávie, do Rumunska, Ruska až po Áziu. Za oceánom vznikli centrá drotárstva aj v USA či Mexiku.

Rozkvet remesla vo svete

Muži z jednotlivých obcí regiónu si nekonkurovali, lebo podľa zvykového práva rešpektovali svoje rajóny, kam sa každý rok vracali. Už v polovici 19. storočia si vo väčších mestách zakladali spoločné dielne, preto mohli ponúkať oveľa širší sortiment výrobkov a aj klampiarske a plechárske práce. Produkcia účelne zariadených dielní bola efektívne spojená s trhom. Okrem využívania džarkov (mladých učňov, chlapcov vo veku 12 – 14 rokov) a hauzírov na podomový predaj výrobkov dokázali zásobovať aj miestne obchody či sieť vlastných predajní.

Vo svete vzniklo skoro tristo dielní, prvé v Nemecku a najväčšie hlavne v Rusku (Petrohrad, Moskva, Baku). Niektorí podnikavejší prešli od dielní  k manufaktúrnej výrobe, dokonca môžeme hovoriť až o fabrikách, ktoré mali moderné strojové vybavenie a na tie časy vysokú produkciu. Najznámejšiu fabriku vlastnili Hunčík a Krutošík v Moskve. Zamestnávala viac ako 400 robotníkov a dokonca vydávala svoj vlastný 200-stranový katalóg výrobkov.

Pre každú oblasť boli typické určité druhy výrobkov a formy predaja. V Rusku bol záujem hlavne o plechárske práce, v Amerike o drotárske a zámočnícke, pričom prevládala výroba na objednávku a pre vlastnú sieť obchodov, nie podomový predaj. Bohužiaľ, na Slovensku ani v Čechách sa nepodarilo založiť žiadnu prosperujúcu firmu. V Čechách tomu bránil zákaz výroby a predaja plechárskych výrobkov komorou, ktorý chránil vlastných domácich klampiarov pred konkurenciou.

Povojnové časy

Rozmach drotárskych dielní skončil po prvej svetovej vojne. Zmenili sa pomery v hospodárstve aj politická situácia v Európe. V Rusku boli dielne skonfiškované, na Slovensku ešte aj po druhej svetovej vojne pretrvávalo vandrovné drotárstvo po mestách a dedinách, ktoré vykonávali starí drotári alebo tí najchudobnejší.

Na Slovensku bol prvý pokus založiť drotársky podnik v roku 1920, kedy vzniklo Prvé slovenské družstvo umeleckého drôteného a plechárskeho priemyslu v Žiline, no nemalo veľkú podporu drotárov a po vzájomných rozporoch s konkurenčnou spoločnosťou Nektár o dva roky zaniklo. Drotárstvo u nás ožilo vďaka prvej výstave drotárstva v roku 1940 v Dlhom Poli. V roku 1941 bolo založené svojpomocné drotársko-plechárske družstvo Svetom, ktoré po útlme po roku 1948 a po následnom obnovení výroby do dnešnej doby nepretrvalo. Od roku 1997 je v likvidácii.

Aby remeslo nezaniklo

Koncom 60. rokov minulého storočia sa o zachovanie tradičného drotárskeho remesla pokúsilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Vo svojich školách remesiel v Košiciach, Banskej Bystrici a v Bratislave ponúka tvorivé dielne pre deti a remeselné kurzy pre dospelých, ktoré sú zamerané na drotárske techniky a tvorbu šperkov z drôtu.

S históriou aj súčasnosťou drotárstva sa môžeme zoznámiť vďaka zbierkam Považského múzea v Žiline. Toto múzeum je jediné, ktoré sa zameriava na mapovanie tohto unikátneho remesla, na jeho podporu aj prezentáciu. Vďaka činnosti oboch inštitúcií a aj vďaka mnohým nadšencom je toto remeslo stále živé a nemusí sa báť ani o svoju budúcnosť. 

Som autorkou všetkých obrázkov a fotografií na týchto stránkach. Fotografie exponátov vznikli v júni 2018 pri návšteve drotárskej expozície Považského múzea v Budatíne. Pre potreby stránky boli graficky upravené. Nepoužívajte ich bez môjho predchádzajúceho súhlasu. Zoznam použitej literatúry nájdete tu. Ďakujem.